Martina o Superstar a o sebe...

Namyslená, suverénna, chladná, do seba zahľadená sexi dračica. Takto nejako pôsobí na obrazovke najmladšia finalistka SuperStar MARTINA ŠINDLEROVÁ (16), ktorú za to dokonca verejne pokarhal porotca Paľo Habera. Ale aká je naozaj? Úplne iná!

Nedávno sa odovzdávali polročné vysvedčenia. Obmäkčilo profesorov, že bojujete v SuperStar?
- Niektorí ma milo prekvapili. Prihliadajú na to, že som sa prihlásila do takejto súťaže a berú to tak, že reprezentujem aj školu. Myslím však, že známky som si zaslúžila a nejako veľmi mi neprilepšovali. Pomohli mi tak, že mi vyhoveli, pokiaľ išlo o termíny preskúšania.

Spolužiaci vás zrejme už dávno brali ako speváčku. Stali ste sa vďaka SuperStar ešte väčšou hviezdou?
- V minulosti som spievala takmer na každom školskom kultúrnom podujatí. Spolužiaci sa boli pozrieť aj na našich koncertoch s kapelou. Spolužiačka ma dokonca chcela do SuperStar prihlásiť bez môjho vedomia, lebo najprv som nebola celkom presvedčená, či sa do nej zapojím.

Prečo?
- Fungovala som s kapelou ProRock a bolo mi jasné, že keby som sa do tejto súťaže zapojila a postúpila vyššie, tak by som musela prerušiť svoje aktivity s ňou. To sa nakoniec aj stalo.

Ako sa vyvíjala vaša spevácka kariéra od roku 0?
- Spievam od malička. Na kazete som nahratá už ako dvojročná. Ako sedemročná som začala brať hodiny ľudového spevu. V jedenástich som sa prihlásila do hudobnej školy Andante. S kapelou ProRock som začala fungovať pred dvomi rokmi.

S kapelou ste teda spievali už ako štrnásťročné decko... To muselo byť pre vašich rodičov zložité.
- Veľa sme sa o tom doma rozprávali, vysvetlila som im, že to myslím naozaj vážne, a nie je to len nejaká vedľajšia aktivita - ako krúžok. Ocino vždy po mňa poctivo chodil, z každého vystúpenia ma odviezol domov. Väčšinu z nich absolvoval aj ako divák.

A ako to bolo s piercingom v nose? Vraj ste si ho nechali prepichnúť ako trinásťročná.
- S piercingom a prefarbenými vlasmi som prišla z tábora. Dokonca som mala aj niekoľko dredov. Pre rodičov to bol šok. Dredy som musela rozpliesť a s piercingom sa akože rozlúčiť. Rok si rodičia mysleli, že som si ho vybrala, lebo som si ho vždy dala dole, keď som sa vracala domov. Keď mi piercing rodičia nakoniec dovolili, musela som sa ešte asi pol roka schovávať pred starými rodičmi.

Ako ste zvládali stres súvisiaci s nočnými koncertmi, rannou školou a do toho SuperStar?
- Ja veci súvisiace s hudbou nevnímam ako stres. Zvykla som si. Skôr mi robia, alebo skôr robili, problém kamery. Bol to pre mňa zvláštny pocit, byť počas SuperStar neustále filmovaná a z párminútového záznamu posudzovaná ľuďmi, ktorí ma vôbec nepoznajú.

V Magazíne SuperStar sa Paľo Habera vyjadril na vašu adresu v tom zmysle, že pôsobíte ako namyslená hviezda. Myslím, že s ním mnohí súhlasili.
- V prvom rade by som chcela povedať, že pána Paľa Haberu si veľmi vážim, ako aj celú porotu. Do súťaže som išla aj preto, aby som si vypočula ich názor na mňa. Beriem to... Nemyslím, že som namyslená, ale, samozrejme, ja to neviem objektívne posúdiť. Keď ma on takto vníma, asi som tak pôsobila, čo ale nebolo mojím úmyslom. Musím si jeho slová vziať k srdcu. Mrzí ma, že to takto cítil. Dúfam, že to z jeho strany nebola až taká negatívna pripomienka.

Bola to v podstate dobre mienená rada. Paľo vás odhadol ako inteligentné dievča, ktoré to pochopí.
- Bez vánku sa ani lístok nepohne, takže sa musím nad sebou zamyslieť. Ak som v niektorých momentoch pôsobila ako príliš sebavedomá, naozaj som to nemala v úmysle.

Asi nemá zmysel hádať sa o tom, či hlasujúcich divákov v SuperStar ovplyvňuje aj váš vysoko nadpriemerne estetický zovňajšok...
- Nikdy som svoj vzhľad nevnímala ako vysoko nadpriemerne estetický. Prekvapili ma aj niektoré otázky typu, či nemám ambície v modelingu...

...takú otázku mám pripravenú...
- ...dúfam, že môj vzhľad nie je dôležitejší než môj spev. Veľmi si cením všetky hlasy, čo som dostala a určite ma to aj dojalo. Ja ale emócie nedávam veľmi najavo, neviem, prečo je to tak, ale nebudem sa ich snažiť umelo zo seba žmýkať. Dúfam, že postupne vyplávajú na povrch prirodzene.

Ale cítite ich. Ja som si nebol istý, či také niečo ako emócie máte.
- (smiech) Mám, ale postup do finále som si pripustila až niekedy okolo štvrtej ráno, keď som prišla domov. Potom som si aj poplakala.

Mimochodom, ako ste na tom doma so zrkadlami?
- Máme ich všade. Prečo?

Ako je potom možné, že ste sa nikdy nevnímali ako krásavica?
- Svojmu vzhľadu nevenujem žiadnu špeciálnu pozornosť. Samozrejme, namaľujem sa, ale nekontrolujem si, či mám každý vlas na správnom mieste a či mám zladené náušnice s opaskom... To nie!

Naozaj ste sa nikdy nesnažili svoj vzhľad "predať"?
- Nie. Od malička som sa venovala spevu a nemala som na nič iné čas. S Paľom Haberom v jednej veci nesúhlasím: Nemám byť na čo namyslená, lebo som vlastne ešte nič nedokázala.

Aj tému Priateľ zatiaľ zhadzujete zo stola vyhlásením, že na niečo takéto nemáte čas. Záujem o vás zo strany mužov však zrejme je. Máte problém ich odháňať?
- Takto by som to nepovedala. Neviem to celé posúdiť z hľadiska chalanov. Určite nemám čas venovať im toľko času, ako by si niektorí z hľadiska toho, že by chceli byť mojimi potenciálnymi partnermi, predstavovali. Ale mám veľa dobrých kamarátov.


Myslel som, že dievčatá vo vašom veku nemôžu mať chalanov iba za dobrých kamarátov...
- Hmmm. Niekedy to naozaj z druhej strany nebolo chápané ako kamarátstvo, ale myslím, že mám okolo seba aj takých chalanov, ktorí ma berú vyslovene iba ako kamarátku. Určite!

Tak mi aspoň povedzte, či získavate vďaka svojmu úsmevu v živote nejaké výhody.
- Klamala by som, keby som povedala, že nie. Ale myslím, že svoj úsmev nezneužívam a navyše nejaké horibilné výhody sa ním získať nedajú.

Ako sa momentálne cítite?
- Šťastne unavená.

prebraté z www.bleskovky.sk